Bola to náhoda alebo osud ?

Autor: Dominika Višňáková | 25.2.2018 o 17:51 | (upravené 25.2.2018 o 22:59) Karma článku: 1,02 | Prečítané:  196x

Vopred sa ospravedlňujem za chyby. Som na materskej dovolenke a dosť mi toho vypadlo. Ale nieje to hlavné. 

Dnes pre mňa neexistujú.... v mysli ich mám stále.Ale ideme od začiatku.Kedže obľubujem kone pravidelne prezerám stránku bazoš, tak to bolo aj pred približne 5 rokmi ako som narazila na predaj koňa ČT- český teplokrvník . Kedže som si koňa dovoliť nemohla pretože som študovala, tak som na inzerát napísala jediné, a to či je možné u predajcu koňa jazdiť. Ako som dostala odpoveď áno, že by bola tá možnosť neváhala som, a čo najskôr som chcela vidieť ako vyzerá kôň na ktorom môžem jazdiť a venovať sa znovu tomu čo ma napĺňa. Na moje emaily mi odpisovala pani I........, s ktorou som sa dohodla že na druhý deň ma zoberie na jej farmu. V ten večer som sa nevedela dočkať rána. Ráno som vstala pripravila sa, že stretnem nového človeka, ktorého som nepoznala, a spoznám nové kone ktoré má pani I...... na farme. Keď som bola pripravená, okolo cca 9 hod, prišlo pre mňa auto, bolo to 4x4 vysoké auto ako robené na farmu a jazdu horami . Nastúpila som do auta, zoznámila sa s tetou  a vyrazili sme na jej farmu. Počas jazdy sme sa rozprávali, samozrejme ma chcela viac spoznať, nikto by nechcel úplne cudzieho človeka na svojej farme. Ako sme prechádzali lesom nevedela som kde tá cesta končí, kde je tá farma , a zrazu tam bola lúka a zákruta do ktorej sme zatočili a boli sme tam. Nikdy som takú veľkú farmu a krásnu okolitú prírodu nevidela .Ako prvé som spozorovala kravy ktoré spásali krásne veľké pasienky. Kone som spozorovala až pri drevenici, v ktorej býva teta so strýcom.Vystúpila som z auta a vôbec som sa nemohla dočkať ako mi to tam teta poukazuje. Ako prvé sme išli do drevenice kde sa teta pripravila aby mi ukázala kde sa pre kone nachádzajú ohlávky a vôdzka. Zobrala potrebné veci a išli sme pre kone, teta si zobrala svoju quarter horse Grays a ja som nasadila ohlávku Kelvinovi krásnemu českému teplokrvníkovi . Zobrali sme ich k sedliarni kde sme si kone očistili .Myslela som si že nasleduje sedlanie koňa, ale nebolo to tak, teta  si chcela overiť moje schopnosti jazdy na koni takže bez sediel. Nebola som si vôbec istá, nesedela som vtedy asi rok na koni. Vysadla som z pňa stromu na koňa a už sme išli, prešli sme bez sediel všetky lúky ktoré farme patrili . Kedže som prešla skúškou bez sedla,teta  usúdila že som dobrá jazdkyňa. Teda pravdepodobne že môžem pravidelne chodiť s ňou na farmu. A tak to začalo, vždy keď som mohla ,išla som na farmu s tetou .Chodila som tam pravidelne, snažila sa pomáhať na farme a zároveň jazdiť pravidelne Kelvina.Bolo tam krásne, tetu  som brala v podstate ako svoju mamu kedže som mala len 15 rokov. A tak nejako ubehol rok, na farme plných super zážitkov.  Následne asi ako každému začala tá horšia časť mojej puberty, kedy som radšej išla s kamarátkami do hospody než ísť na farmu. Odstrčila som trocha farmu a Kelvina na druhú koľaj. Tete som predsa nemohla povedať " á idem tento víkend do hospody nemôžem ísť na farmu. "Pochopiteľne som klamala, napríklad že musím sestre opatrovať deti. A tam to začalo, klamala som. Teta  predsa nieje sprostá že nevie, že asi každý víkend neopatrujem sestre deti. A hlavne vtedy keď najviac potrebovala pomôcť na farme.Jednoducho mi povedala že takto to nepôjde. To znamenalo že už tam nepôjdem... Zo začiatku mi to vôbec nedošlo že som odstrčila moje koníčky a radšej som išla von, s kamarátkami ktoré za to vôbec nestáli. Až asi po polroku keď som chcela ísť za Kelvinom mi to došlo, veď mi ten kôň chýba. A všetko čo bolo na farme, vychádzky na koni , staranie sa o kone , vidieť ako sú zvieratá voľne bez akýchkoľvek malých výbehov. Kŕmenie prasiat, moja obľúbená činnosť .Nebolo nad to ako sa okolo vás zbehlo z každej strany cca 8 mangalíc.Očkovanie kráv, pri ktorom sme museli úplne celé stádo nahnať do ohrady. Alebo spoločné maľovanie stodoly na červeno. Číslovanie teliat ... Milovala som to tam, neskoro som si vyčítala prečo som vlastne uprednostnila niečo čo mi nebolo vôbec vzácne ? . Ako každý človek dostala som druhú šancu, ako keby to nestačilo čo som urobila vozili ma na farmu raz kamarát ,potom zasa kamarátka, a nakoniec môj bývalý priateľ. Pochopiteľne som nechápala že by to mohlo niekomu vadiť. Zobrala som tam raz tú kamarátku, a zasa tú. Chcela som sa ukázať ako jazdím na koni . Dnes chápem že mne by to neuveriteľne vadilo,keby som na mieste tety a mám jazdkyňu ktorá mi tam ťahá každú kamarátku. Ďalšia moja chyba, prečo som bola v puberte tak sprostá ?. asi sa tomu nedá zabrániť každý to prežíva inak toto hrozné obdobie. Moje šance skončili . Zasa som pochopila čo robím zle až keď bolo neskoro. Medzi tým ubehol cca rok možno menej. Našla som si priateľa, kúpila si teda vlastného Appaloosa žrebčeka ,mala som vtedy pred 18-stkou a čo mi rodičia šporili som utratila takmer okamžite. Nasledovne som volila ustájnenie pastvené u Skalických hôr, v osade salaš . Nachádza sa tam ďalších 5 koní. Žrebček bol malý, vedela som ale že časom ho musím dať vykastrovať, kedže na salaši boli aj kobyle. Lenže pán veterinár K..... mi povedal že žrebček nemá druhé vajce vysunuté ako by mal mať, a že takto ho nevie vykastrovať a muselo by sa ísť do Brna za sumu ktorú som samozrejme naviac určite nemala .Kedže žrebček rástol tak som to musela riešiť inak, dúfala som že to je len zatiaľ . Pre Kryšpína som si našla ustajnenie vo Vrádišti, bez pastvín len na sene a suchom krmive. Nemala som inú šancu, prechodila som snáď všetkých koňarov ale kto by ustájnil žrebčeka, skoro každý mal dajakú tú kobylku .Tak som teda presťahovala môjho milovaného žrebčeka na nové miesto. Zo začiatku to vyzeralo fajn. Až na jeden deň, kedy sa mi môj žrebček skoro zadrhol žrádlom. Paní u ktorej som mala žrebčeka zle rozpúšťala repné rezky, mali  by byť správne  rozpustené aspoň deň pred podaním koňovi a najlepšie v teplej vode. Zistila som že ich nerozpúšťala vôbec, a jej koňom sa pravdepodobne tie rezky rozpúšťali až v žalúdku. Preto boli aj také tučné, len môj Kryšpín taký nebol, práve preto že krmivo sa mu napučalo v krku. Nasledovalo dusenie, pena z huby... Paní kde bol ustajnený ma kontaktovala, jasné práve som bola u nás vo vinohrade zbierali sa zemiaky zo zemi.Nemohla som prísť okamžite.Tak som prišla až navečer. Nevedela som aké je to vážne. Pani čo mi volala nevedela ani povedať s čoho to môže byť. Môj kôň bol dovtedy na tom hrozne pena všade a dusenie....Okamžite som volala pánovi veterinárovi K......., prišiel by okamžite len práve bol odcestovaný za stádom koní niekde v BB. Jasné toto je snáď naschvál. Tak na odporúčanie kde som mala Kryšpína ustajneného , som volala niekde v okolí Brna veterinárku  ktorá prišla ihneď . Nasledovali nejaké injekcie a neviem presne čo ešte. V hlave som si hovorila super, čo som mohla dať na kastrovanie Kryšpína  teraz poputuje pani doktorke, ako som si myslela tak aj bolo. Veď jasne konská pohotovosť. Hlavné bolo že pomohla môjmu koňovi ,a čo teraz ?.  Stalo sa to zas a znovu, lenže teraz prišiel pán doktor K....... Injekcia a zasa to bolo ok. Lenže sa to vracalo, aj na naše prosby aby majiteľka ustájnenia rozpúšťala repné rezky ako má. Vykašľala sa nám na to. Ja s priateľom sme chodili kŕmiť kone večer ona ráno. Bohužiaľ som ho nechcela tam mať a inde nemohol ísť. Kedže som ten mesiac zistila že som tehotná volila som predaj môjho žrebčeka. Na šťastie sa ozvala vtedy slečna Katarína, s ktorou som mimochodom dobrá kamarátka a pravidelne sme v kontakte. Že má záujem o môjho žrebčeka, s rodičmi má veľké pozemky kde sa kone pasú a pravidelne na nich jazdia . Super to sa mi páči, na Ilave mu bude určite výborne. Okolitá príroda je krásna. Prišli si teda pre neho behom týždňa. Ako mi teda posielala pravidelne fotky videla som že žrebček krásne nabral na pasienkoch ako každý kôň keď má tak bohatú pašu. Má sa tam super .Dodnes sme v stálom kontakte. Medzi tým ako som mala žrebčeka som u tety  bola raz a to pre sedlo, ktoré som po predaji žrebčeka predala tiež. Potom som tam nebola skrz tehotenstvo. A potom som zasa mala doma bábätko. Pravidelne som premýšľala nad tým, či to bude niekedy ako to bolo. Ale dobre som vedela, že nebude. Tráviť celý deň u koní to predsa nejde,mám doma syna, ktorému sa musím venovať vychovávať ho. Naposledy som bola na farme toto leto 2017, zajazdila som si , vyobjímala Kelvina a mala pocit ktorý som nemala dlho .Sedela som asi  hodinu medzi koňmi a sledovala ich ako sa pasú. V hlave som mala myšlienky, ako strašne mi ten kôň chýbal ako nechcem byť bez neho. Je to kúsok mňa, bez neho mám srdce zlomené. Veď predsa prečo inak by som na neho myslela každý deň ? . Myslela som si naivne že ho budem vídať predstavím mu môjho syna. Toľko tomu koňovi verím. Jazdila som veľa koní, ale jazda na ňom pre mňa niečo znamenala. Bola som šťastná. Boli sme spolu dvaja ale jedna duša. Zohraný pár .Bohužiaľ ale to nejde, teta  mi oznámila jednoducho že jazdiť autom do lesa nejde pravidelne. Možno by to aj išlo, ale po tom čo som tam spravila. Za chyby má človek platiť, a ja platím. Deň čo deň premýšľam nad koňom menom Kelvin. Nieje dňa že si na neho nespomeniem.PS: Je mi ľúto čo som porobila keď som bola v puberte. Všetky klamstvá, a všetko čo som robila zle a neuvedomovala si to. Týmto sa chcem aj verejne ospravedlniť tete Svetlanke, robila pre mňa toho toľko. Ale niektoré veci jednoducho asi človek nevráti späť....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko väzní boháča z Ruska, ktorý hovoril o úplatkoch pre Kremeľ

Valentin Vinogradov sa mal dopustiť podvodu pri obchode s nehnuteľnosťou. Nikomu pritom nevznikla škoda.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kúpiť lístky na hokej cez web? Nemožné

Robili čo mohli, dopadlo to ako vždy.

Stĺpček Petra Schutza

O vydaní Vinogradova do Ruska by sa nemalo ani uvažovať

Rusko nie je právny štát.


Už ste čítali?